Energetika je jedným z najdôležitejších odvetví národného hospodárstva a má priamy dopad nie len na ekonomický rast krajiny, ale i na životné prostredie. Znižovanie zásob primárnych zdrojov energie, ako aj negatívne dopady ich využívania na životné prostredie, viedli členské krajiny Európskej únie k tomu, aby prehodnotili svoju energetickú politiku. Na základe toho vyplynuli energetické opatrenia, ktoré majú viesť k úsporám primárnych palív v energetickom priemysle zvýšením energetickej účinnosti.
Zlepšenie energetickej účinnosti je jednou z hlavných priorít energetickej politiky Európskej únie, ktorú deklarovala vo svojom Akčnom pláne pre energetickú účinnosť, ktorý vydala v októbri 2005. V tomto akčnom pláne sa kladie otázka energetickej účinnosti medzi priority všetkých občanov Európskej únie. Zároveň uvádza praktické kroky, ktorými je možné ušetriť 20 % energetickej spotreby Európskej únie do roku 2020. Medzi tieto nákladovo efektívne opatrenia patrí prijatie energeticky účinných technológií.
Rastúce ceny zemného plynu sa v súčasnosti prejavujú zvýšeným záujmom o zdroje tepla spaľujúce drevnú biomasu a tuhé fosílne palivá. Veľký počet takýchto malých zdrojov tepla však predstavuje značný energetický potenciál a zároveň aj veľký počet zdrojov znečisťujúcich látok, ktoré zaťažujú ovzdušie v daných lokalitách. Kvalita ovzdušia z hľadiska vplyvu na zdravie obyvateľstva tak môže byť nevyhovujúca i mimo priemyselné zóny.
Na rozdiel od veľkých energetických celkov je situácia pri spaľovaní tuhých palív v malých lokálnych spotrebičoch komplikovaná tým, že spaliny sa vyznačujú pomalým rozptylom do vertikálnych i horizontálnych vrstiev atmosféry. Je to spôsobené spravidla nízkym vyústením komínov nad okolitý terén.
Lokálne znečistenie imisiami plynných škodlivín a tuhými znečisťujúcimi látkami najmä na vidieku, ktoré je spôsobené predovšetkým tepelnými zdrojmi malých a stredných výkonov, prekračuje prípustné limity, a to hlavne v prihraničných oblastiach. Celý rad obcí v prihraničných oblastiach nie je často pre členitý horský, resp. podhorský terén plynofikovaný. Domácnosti sú tak nútené spaľovať iné formy palív v spaľovacích zariadeniach, vyznačujúcich sa nízkou účinnosťou a vysokou produkciou znečisťujúcich látok do ovzdušia.
 |
 |
Pri exploatácii malých kúrenísk sa okrem nedisciplinovanosti obyvateľstva (spaľovanie komunálneho odpadu a menej hodnotných palív) negatívne uplatňujú i ich špecifické konštrukčné prvky.
Meniaca sa legislatíva v oblasti prevádzkovania zdrojov, nárast cien zemného plynu a kvalitných tuhých palív a ďalšie vplyvy ako aj nezávislosť na zemnom plyne, vedú k zvýšenému záujmu o používanie nových moderných spaľovacích zariadení. Tuhé palivá na báze biomasy alebo i fosílne, sa vyznačujú iným chemickým zložením, iným obsahom vody a rôznou teplotou tavenia popola. Z tohto dôvodu tuhé palivá vyžadujú špecifické podmienky spaľovania a špecifickú konštrukciu kúrenísk. Iba vtedy je možné zabezpečiť dlhodobú životnosť a vysokú účinnosť spaľovacích zariadení pri nízkych produkciách emisií. Výrobcovia spaľovacích zariadení – malé a stredné podniky, tak musia zavádzať aktuálne enviromentálne a efektívne riešenia, ktoré sú často spojené s vysokými nákladmi na vývojové práce.
Na základe uvedených skutočností bol pripravený projekt, ktorý prostredníctvom transferu najnovších poznatkov v oblasti spaľovacích zariadení prináša z univerzitného prostredia k malým a stredným podnikom možnosť vylepšiť svoje výrobky a uspieť s nimi.
V rámci projektu Transfer najlepších technológií v oblasti energetických zdrojov ponúka Katedra energetickej techniky Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline a Výskumné energetické centrum TU-VŠB v Ostrave spoluprácu firmám pri vývoji malých zdrojov tepla (kotle, krbové vložky, krbové kachle, a pod.) vo vzťahu k zvýšeniu výkonových a účinnostných parametrov a zároveň k zníženiu produkcie emisii uvedených zdrojov tepla.
